Ucitel 2

http://www.finance.sk/dane/informacie/pracovny-cas/evidencia/

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

1. Evidencia pracovného času
- každý zamestnanec má povinnosť chodiť do práce načas, efektívne využívať
prac. čas a v prípade neprítomnosti svoju neúčasť ospravedlniť
- na sledovanie slúži evidencia prac. času
Tvorí ju:
- kniha príchodov a odchodov
- evidencia dochádzky
- žiadanka o dovolenku
- doklady o neprítomnosti v práci vydané inými inštitúciami
2. Evidencia príchodov a odchodov
- forma denníka - Kniha príchodov a odchodov alebo elektronická podoba
/čipové karty, „pichačky"/
- Kniha príchodov a odchodov - názov tlačiva, názov organizácie, dátum,
meno, priezvisko, titul, útvar - osobné číslo, príchod a odchod v hodinách
a minútach, prerušenie pracovnej doby, dôvod prerušenia
3. Evidencia dochádzky
- súhrnný doklad o počte odpracovaných a neodpracovaných dní za mesiac
- slúži ako podklad pre výpočet mzdy
- názov tlačiva, názov organizácie, meno, priezvisko, titul, útvar - osobné číslo,
počet odpracovaných dní v mesiaci, počet neodpracovaných dní a ich
označenia:
- A - neospravedlnená absencia
- D - dovolenka
- CH - choroba
- Šk - školenie
- NV - náhradné voľno
- O - ošetrovanie člena rodiny
- S - sviatky ....
4. Úloha
- urobte mesačnú evidenciu dochádzky pre:       

- Mgr. Jána Nováka pracujúceho v NsP Michalovce na int. oddelení, osobné číslo 2051, za mesiac september tohto roku
- Mgr. Novák mal 14. 9. dovolenku, 20.9-22.9. bol práceneschopný, 28.9. sa
zúčastnil školenia
- reálne zaznačte do výkazu sviatky a voľné dni

Prestávky v práci

Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 6 hodín, musí vám zamestnávateľ poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvý zamestnanec - už po 4,5 hodinách zmeny.

Nepretržitý odpočinok

Zamestnanec musí mať medzi koncom a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok 12 hodín. Tento odpočinok môže v špeciálnych prípadoch, ako napríklad nepretržitá prevádzka, skrátiť na 8 hodín, za podmienky, že poskytne zamestnancovi do 30 dní rovnocenný náhradný odpočinok.

dovolenka - jej cieľom  je regenerácia a zotavenie zamestnancov.  V záujme toho Zákonník práce ustanovuje, že dovolenka na zotavenie sa má zásadne čerpať v kalendárnom roku, v ktorom na ňu vznikol nárok, a to vcelku, prípadne aj po častiach. Uvedenému účelu slúži aj možnosť výnimočne preniesť čerpanie dovolenky do druhého kalendárneho roka. Vzhľadom na to, že sa čerpanie dovolenky na zotavenie uprednostňuje pred poskytovaním náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, zákon obmedzuje možnosti poskytovania takejto náhrady. Za dobu čerpania dovolenky na zotavenie má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku spolu s prípadnými naturálnymi požitkami. Náhrada mzdy sa poskytuje za toľko pracovných dní, koľko zamestnanec neodpracoval v dôsledku čerpania dovolenky. Výška náhrady závisí aj od toho, či zamestnanec pracuje na plný pracovný úväzok alebo na kratší pracovný čas, pretože vtedy náhrada mzdy za čerpanú dovolenku zodpovedá jeho kratšej pracovnej zmene. Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom využil možnosť čerpania dovolenky ešte predtým, ako mu na ňu vznikol nárok alebo sa mu z určitého dôvodu krátila dovolenka alebo jej časť až potom, ako ju vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy. Ak tak neurobí, zamestnávateľ má právo zraziť mu zo mzdy príslušnú čiastku. Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak si však zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na dovolenku alebo jej preplatenie mu prepadá. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa môže poskytnúť len v jednom prípade, a to je vtedy, keď si zamestnanec nemohol dovolenku vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru. Práve z dôvodu obmedzenie poskytovania náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku zavádza nový Zákonník práce možnosť presunúť čerpanie nevyčerpanej dovolenky na zotavenie až na dobu po skončení rodičovskej dovolenky (v prípade ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa je to až do jeho siedmych rokov) alebo napríklad pri opakovaných materských a rodičovských dovolenkách bude poskytnutý súčet všetkých nárokov na dovolenku na zotavenie po skončení poslednej rodičovskej dovolenky, čo môže byť aj o deväť alebo viac rokov.
Výška náhrady mzdy za dovolenku sa vypočítava rovnako za čerpanú dovolenku ako aj za nevyčerpanú dovolenku. V oboch prípadoch sa náhrada mzdy za dovolenku vypočítava z priemerného zárobku, ktorý sa na pracovnoprávne účely zisťuje z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Ak si zamestnanec, ktorý zmenil pracovný pomer tak, že oba pracovné pomery na seba nadväzujú, čerpá so súhlasom nového zamestnávateľa dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok u predchádzajúceho zamestnávateľa, náhrada mzdy sa mu poskytuje vo výške priemerného zárobku zisteného u zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol nárok na dovolenku. Takáto výška náhrady bude zároveň predmetom vzájomného vysporiadania zamestnávateľov. Splatnosť náhrady mzdy za dovolenku je rozdielna podľa toho, či ide o náhradu na čerpanú dovolenku alebo nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru. Náhrada mzdy za čerpanú dovolenku je splatná tak ako mzda pozadu za mesačné obdobie a vypláca sa v najbližšom výplatnom termíne. Zamestnanec má v súvislosti s čerpaním dovolenku výhodu, že ak je mzda a náhrada mzdy splatná počas čerpania dovolenky, môže požiadať o ich vyplatenie pred nástupom na dovolenku. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru je splatná spolu s poslednou mzdou, a to v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodne zamestnanec so zamestnávateľom inak.
V prípade, že neodpracujete u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní, patrí vám dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 celoročnej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.